Peter Župník / IN FRONT OF THE EYES
curatorial text by Boris Vaitovic
Peter Župník / IN FRONT OF THE EYES
I told myself that all's well that ends well, so I'd rather start off cheerfully. 1.8 x1012 or 1.8 trillion, is the expected number of photographs that will be created on our planet by the end of 2023. It is a number that I can imagine maybe a little more concrete than the expansion of the universe, but its meaning eludes me (probably like the meaning of weapons in an ecologically distressed world). On the other hand, I am sincerely happy that among the millions of photos of capuchins, nails, puppies and new shoes, whose fleeting and instant existence loses its meaning a few moments after they are created, we see photos that, by capturing a fleeting moment of presence, transcend the phenomenal properties of reality. For Petr Župník, work in wholes, diptychs or triptychs is typical. It is in this mutual position that unnoticed and easily overlooked still lifes, landscapes, or even graphic sheets open up to us. Peter shows us the world that is "in front of our eyes", but we do not see it. Just as a good portrait does not only depict the person who sat as a model, but is figuratively also a portrait of the author, so also Petr Župník's photographs are not only photographs of the seen world, but also photographs of the unseen. Smiling, lyrical, sometimes incredible, subtly composed or veristically realistic images complement each other. One seems to start telling a story, the other finishes it and sometimes even adds what the first forgot. Photographs are not created en masse, but wait for their moment to meet an incredible archive, burned deep in the author's memory or retina. This is how places, feelings, lighting situations are combined with minor interventions. It is this post-production level of subtle blurring, lengthening, or adding a dot in the right place that brings a fresh, unexpected and unseen touch to Peter's photos.
Peter Župník is an essential photographer. No matter how winding his journey through life was, in Prague, where he became a prominent figure in the group "New Slovak Wave", in Paris, where he lived a large part of his life, and on all his travels around the world, his camera accompanied him. Relentlessly, continuously, unorthodox, with analog or digital, every seemingly insignificant moment turns into an opportunity. A walk, a parking lot, an alley, a cat, a raven, a pumpkin, a window, a hill... anything can become a source of inspiration with an imaginative look. Peter Župník has dozens of open topics, approaches and contents in his rich portfolio. A subtle tremor between the object and the abstract, between the meticulously crafted and the trivial. A.C. Danto in his thin study "The Abuse of Beauty" talks about a fictitious exhibition. I'll try to paraphrase. Visitors could choose to enter the gallery through the entrance above which was written Exhibition of Fine Art, or to use the other entrance above which was written Exhibition of Contemporary Art. Even though there was only one exhibition, everyone looked at it through the prism of the feeling they wanted to experience at the exhibition. If we wanted to enter the world of Petr Župník, two doors would certainly not be enough for us.
______________
Peter Župník / PRED OČAMI
Povedal som si, že koniec dobrý, všetko dobré, tak teda radšej začnem neveselo. 1,8 x1012 alebo 1,8 trilióna, je predpokladaný počet fotografií, ktoré vzniknú na našej planéte do konca roku 2023. Je to číslo, ktoré si viem predstaviť možno trošku konkrétnejšie ako rozpínanie vesmíru, ale jeho zmysel mi uniká (asi ako zmysel zbrojenia v ekologicky utrápenom svete). Na druhej strane mám úprimnú radosť, že pri miliónoch fotografií kapučín, nechtov, šteniatok a nových topánok, ktorých prchavá a instantná existencia stráca zmysel pár okamihov po tom, ako vznikli, vidíme fotografie, ktoré zachytením prchavého okamihu prítomnosti prekračujú fenomenálne vlastnosti reality. Pre Petra Župníka je typická práca v celkoch, diptichoch či triptichoch. Práve v tejto vzájomnej pozícii sa nám otvárajú nepovšimnuté a ľahko prehliadnuteľné zátišia, krajiny, či až grafické listy. Peter nám ukazuje svet, ktorý máme “pred očami”, ale nevidíme ho. Tak, ako dobrý portrét nezobrazuje len človeka, ktorý sedel modelom, ale prenesene je zároveň portrétom autora, tak aj fotografie Petra Župníka, nie sú len fotografiami videného sveta, ale aj fotografiami nevideného. Úsmevné, lyrické, občas neuveriteľné, rafinovane komponované, či veristicky reálne zábery sa vzájomne dopĺňajú. Jeden akoby začne rozprávať príbeh, druhý ho dopovie a občas dokonca doplní aj to, čo prvý zabudol. Fotografie nevznikajú hromadne, ale čakajú na svoj okamih, ktorý sa stretne s neuveriteľným archívom, vypáleným hlboko v pamäti či sietnici autora. Takto sa spájajú miesta, pocity, svetelné situácie rozšírené o nepatrné zásahy. Práve táto postprodukčná rovina jemného rozmazania, predĺženia, či doplnenia bodky na správnom mieste, vnáša do Petrových fotografií svieži, neočakávaný a neokukaný nádych.
Peter Župník je bytostný fotograf. Nech bolo jeho putovanie životom akokoľvek kľukaté, v Prahe, kde sa stal výrazným zjavom v skupine “Nová slovenská vlna”, v Paríži, kde prežil veľkú časť života a na všetkých cestách svetom, ho sprevádzal fotoaparát. Neúnavne, nepretržite, neortodoxne, s analógom či s digitálom, sa každá zdanlivo zanedbateľná chvíľa mení na príležitosť. Prechádzka, parkovisko, ulička, mačka, havran, tekvica, okno, kopec.. čokoľvek sa imaginatívnym pohľadom mení na zdroj inšpirácie. Peter Župník má v svojom bohatom portfóliu desiatky otvorených tém, prístupov a obsahov. Jemné chvenie medzi predmetným a abstraktným, medzi precízne remeselným a triviálnym. A.C.Danto vo svojej útlej štúdii “Zneužitie krásy” hovorí o fiktívnej výstave. Pokúsim sa parafrázovať. Návštevníci si mohli vybrať, či vstúpia do galérie cez vchod, nad ktorým je napísané Výstava krásneho umenia, alebo použijú druhý, nad ktorým bolo napísané Výstava súčasného umenia. Aj keď bola výstava len jedna, každý sa na ňu pozeral skrz prizmu pocitu, ktorý chcel na výstave zažiť. Ak by sme chceli vstúpiť do sveta Petra Župníka, určite by nám dvoje dvere nestačili.
Boris Vaitovič
https://dkcveritas.com/podujatia/vernisaz-peter-zupnik-pred-ocami